Vianočný čas sa blíži a žienky z Únie žien Povina po druhý krát vyzdobili adventný veniec, ktorý zdobí miesto vedľa kostola.
Nádhernú a neprehliadnuteľnú výzdobu v sobotné popoludnie vytvorili Stanka Tomašcová, Erika Šaranová s Natálkou, Adelka Mozoľová, Janka Bendová, Gabika Chudinová, Majka Marušová, Majka Potocká, Evka Palárcová, Anežka Vojtašová, Renátka Švolíková, Vlasta Trúchla a Jolanka Petreková.
Za obec im veľmi pekne ďakujeme, že sa podieľajú na skrášľovaní obce 🙂
Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť.
Prvá sviečka vzdychla a povedala:
,,Volám sa Mier. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú.“ Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo…
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:
,,Volám sa Viera, som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť,
nemá teda cenu, aby som svietila.“ Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla…
Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka:
,,Volám sa Láska. Už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili na stranu.
Vidia len samých seba a žiadnych iných, ktorých by mali mať radi.“ Až zhaslo i toto svetlo…
Vtom vošlo do miestnosti dieťa.
Pozrelo sa na sviečky a povedalo:
,,Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté!“
A skoro začalo plakať…
V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka:
“Neboj sa! Pokiaľ svietim ja, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej!“
Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.
Plameň nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote zhasnúť……a každý z nás by mal mať plamene:
MIERU, VIERY, LÁSKY a NÁDEJE
neustále dodržovať.
